Ako začať? a Kedy skončiť?
Vraj sú to tie najzásadnejšie otázky pri procese maľby – a ako to už býva, odpovedať sa nedá ľahko ani jednoznačne. No v tomto článku sa s Vami rada podelím o to, ako postupujem ja.
Počuli ste už o fóbii z čistého plátna? Je to pocit, pri ktorom človek nechce narušiť čisté biele plátno. V skutočnosti sa dostavuje obvykle vtedy, keď je autor neistý a má strach, aby niečo nepokazil.
Rovnako zásadnou otázkou je – ako budem vedieť či je obraz hotový. A opäť pritom ide o viac-menej intuitívne rozhodnutie – na racionálnom základe 😀 Podstatné totiž nie je iba to, ako to vidí autor, ale aj to, komu je obraz určený. Vždy treba zvážiť aká miera detailov je tá správna, aby obraz nebol nejasný a nevyzeral nedokončene a zároveň nepôsobil uťahane a poskytoval divákovi stále dostatok priestoru pre dokončenie obrazu prostredníctvom mysle. V tomto prípade obvykle skúsenosť hovorí, že čím viac opráv, tým viac nedokonalostí sa ukáže. Neznamená to však, že jednoduché kompozície si nevyžadujú skúsenú ruku i oko.
Aby som Vám ukázala ako pri práci postupujem, nafotila som niekoľko fáz pri tvorbe obrazu, ktorý pred časom pribudol do mojej galérie.
1. Podmaľba – podklad, ja osobne naň využívam zbytky farieb z maľby iných obrazov – nechcem ich totiž zbytočne vylievať do odpadu. Pri tomto obraze som mala jasnú predstavu do čoho idem, a tak sa stačilo približne držať zvolenej farebnej palety.
2. Vyplnenie plochy plátna základnou škálou farieb. V tejto fáze postupne zapĺňam celú plochu farbou – veľmi ma hnevá, keď je na niektorých častiach plátna nerovnomerná, slabá vrstva, cez ktorú by presvitalo plátno – ak to nie je vyložene zámer, pripadá mi to dosť neprofesionálne.
3. Rozdelenie plochy na základné zóny. V tomto prípade si viem predstaviť dokončený obraz a tak si plochu plátna rozdelím na tri základné časti, ktoré ale musia zostať čo najviac prepojené a nadväzovať na seba.
4. Budovanie kompozície, vznikajú prvé konkrétne obrysy objektov. Na tomto plátne toho nebude veľa a tak postupujem relatívne rýchlo. Stále sa držím vybranej palety.
5. Vrstvenie, ukladanie farebných vrstiev a budovanie celku prostredníctvom farebných a lineárnych hodnôt. Na obraze vznikajú prvé zaujímavejšie štruktúry ktoré budú tvoriť centrálne body obrazu.
6. Budovanie celku. Dôkladnejšie sa zameriavam na pozadie, ukladám na seba jemné lazúrnejšie vrstvy farieb a postupujem ku okrajom obrazu.
7. Vykreslenie konkrétnych prvkov – maľujem obrysy stromov. Kdeže námetom je prírodná scenéria – stromy vynárajúce sa z hmlistého oparu, ktoré sa zároveň jemne zrkadlia na hladine. Nasleduje niekoľko rýchlejších jasných ťahov.
8. Dokončovanie pozadia – teraz je na to posledná príležitosť. Keď vybudujem popredie obrazu, práca s pozadím už bude veľmi neefektívna a nebude pôsobiť prirodzene.
9. Ďalšie detaily, pomaly dokončujem každú plôšku, sústredím sa na celok. Snažím sa venovať celej kompozícii rovnomerne. Konkrétne realistické prvky už cielene vykresľujem.
10. Posledné farebné lazúry a detaily. Je to tu – ideme do finále. A ide to už veľmi rýchlo. Na okrajoch obrazu pridávam niekoľko vrstiev lazúr a ďalších detailov, ktoré uzavrú celok.
