dnes tu mám pre Vás článok o tom, ako si môžete prostredníctvom umenia vytvoriť pocit jedinečnosti a harmónie aj u seba doma. Často dostávam otázky ohľadne inštalácie obrazov a tak by som sa s Vami chcela podeliť o niekoľko jednoduchých tipov ktoré Vás môžu inšpirovať.

Keď si zariaďujete alebo vylepšujete priestor, v ktorom trávite väčšinu svojho času, je dobre sa nad tým trochu zamyslieť. Dôležitosť umenia v interiérovom dizajne nie je nijakou novinkou. Začlenenie umenia do Vášho príbytku je totiž jedným z najefektívnejších spôsobov, ako pozdvihnúť kvalitu každodenného života a navodiť doma príjemnú atmosféru. Či už je zariadenie Vašej domácnosti viac tradičné alebo modernejšie, práve umenie Vám môže pomôcť z potenciálu ktorý ponúka Váš interiér vyťažiť maximum.

Rovnako dôležité ako výber umeleckého diela je aj to, ako ho v rámci interiéru umiestniť. Prostredníctvom tohto žurnálu si ukážeme niekoľko základných spôsobov ako začleniť obrazy do interiéru.

1. SOLITÉR 

V tomto prípade predstavuje umelecké dielo akýsi ústredný bod celého priestoru. Každá miestnosť potrebuje kontaktné miesto a niečo, čo upúta pozornosť návštevníkov v priebehu niekoľkých sekúnd. Na tento účel poslúži ideálne výrazné umelecké dielo. Nech už si vyberiete akékoľvek, vhodné je umiestniť a adekvátne ho zdôrazniť bez toho, aby výsledok pôsobil rušivo. Výber solitérneho diela, obvykle väčších rozmerov a silného výrazu navyše predstavuje riešenie, ktoré nie je len vizuálne atraktívne a inšpiratívne, ale v určitých ohľadoch aj praktické. 

Kam sa hodí: 

Tento dizajn sa odporúča hlavne do interiérov, ktoré sú jasné a štýlovo vyhranené. Nemusí ísť nutne o veľký priestor, aj keď tu obvykle tieto diela nádherne vyniknú. Dôležité je však dbať o to, aby dokázalo Vami zvolené dielo podporiť konkrétny štýl interiéru aj Vašej osobnosti. 
No aj keď máte v miestnosti skôr neutrálny, prípadne viac eklektický štýl, volte námet, ktorý síce púta no zároveň príliš nezaťažuje pozornosť. Vhodné sú vyvážené kontrasty a ucelená kompozičná skladba. 

2. VO DVOJICI 

Inštalácia dvoch diel je obľúbený spôsob ako nainštalovať obrazy, aby nepôsobili príliš provokatívne pre oko diváka. V ideálnom prípade ide o rafinovanú súhru a kombinácie- ako medzi dvoma odlišnými dielami- tak aj medzi dielami a celkovým priestorom. Nemusí ísť pritom nutne o diela na seba nadväzujúce- v podobnej farebnosti, štýle či žánri, naopak môžete vybrať také, ktoré vytvoria súhru či dokonca akýsi dialóg.

Kam sa hodí: 

V tomto prípade záleží od veľkosti a štýlu, ale treba si uvedomiť, že Vašej kreativite sa medze nekladú. Nie je nutné si zakúpiť obrazy ako hotovú dvojicu, hoci to situáciu samozrejme zjednodušuje. Môžete však pokojne siahnuť aj po napohľad odlišných dielach, ktorých spojitosť vytvoríte práve Vy charakterom a atmosférou Vášho interiéru. Povolené sú aj tvorivejšie prístupy, kde umiestnime dva napohľad odlišné diela, ktoré sa môžu pri trochu väčšej pozornosti diváka javiť ako veľmi kreatívne riešenie a prejavovať spojitosť až na druhý pohľad. 

3. JEDNOTA V MNOHOSTI 

Tento štýl inštalácie, kedy vedľa seba, prípadne v neveľkých vzdialenostiach umiestnime kompozíciu väčšieho množstva obrazov, je už dlhšie pomerne populárny. Nejde o tak náročnú záležitosť, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Môžeme pritom postupovať v štýle jednota v mnohosti, alebo byť aj viac odviazaní, popustiť uzdu svojej fantázii a pokúsiť sa zladiť menej súrodé prvky. Je však nutné počínať si opatrne a takúto kompozíciu umiestňovať iba do priestoru, kde už nie je zaťažená pozornosť návštevníkov aj obyvateľov, aby kompozícia nepôsobila rušivo, ale dokázala navodiť svojou neobvyklou súhrou harmóniu. 

Kam sa hodí: 

Tento štýl inštalácie je vhodný hlavne pre ľudí, ktorí sa rozhodnú zdieľať viac informácii či poznatkov zo svojho života, podeliť sa s nimi a mať ich jednoducho na očiach. Nie je tak limitovaný charakterom a štýlom zariadenia, môže priniesť nový vietor do menej kreatívne riešeného priestoru. V rámci správne zvoleného množstva jednotlivých kúskov je ale vítaná aj ich štýlová pestrosť. Nebojte sa teda kombinovať- rozličné veľkosti, témy ale napríklad aj formu rámovania. Prirodzene, je dobré si tu ustriehnuť tú správnu mieru. 

4. LADENIE 

Teraz málinko odbočíme. Nepôjde o to, akým spôsobom uvažovať o inštalácii obrazu, ale skôr sa zameriame na to, ako sa bude obraz dopĺňať s prostredím. Veľa ľudí má problém zariadiť si interiér a nájsť riešenia, ktoré by vyhovovali dlhodobo. Dôkladne premyslený dizajn obydlia to však uľahčuje. Pokiaľ ste si istý, že štýl, ktorý ste si zvolili je nadčasový a zároveň originálny, máte vyhrané. Potom Vás čaká už iba príjemná povinnosť vybrať to správne dielo a vytvoriť harmonické prepojenie. Nehovoríme tu samozrejme iba o farebnom súlade. Ibe tu rovnako aj o tvarové, kompozičné, materiálové a výrazové hodnoty, ktoré by mali byť tiež v rovnováhe a súznení. 

Kam sa hodí: 

Každý interiér je možné zladiť s určitým umeleckým dielom a naopak. Tu je ale potrebné hľadať naozaj trpezlivo a nezvoliť niečo, čo prvoplánovo padne do oka. Takýto štýl sa všeobecne hodí pre ľudí, ktorí uprednostňujú dlhodobé, nadčasové riešenia a na výsledku si dajú záležať. A to chce sústredenejší prístup pri budovaní si priestoru a samozrejme odhodlanosť dotiahnuť veci do konca. Nie je však nutné úzkostlivo zladiť každučký detail, skôr je vhodné sa zamerať na interiér ako organizmus, ktorého časti tvoria harmonický celok. 

5. KONTRAST

Umenie má potenciál sprostredkovať Vašu životnú filozofiu, či postoje, nie iba odrážať estetické cítenie. Ďalšou jeho skvelou vlastnosťou je bezpochyby všestrannosť a rôznorodosť. Nech už si vyberiete akúkoľvek formu, budete ju môcť prispôsobiť svojmu životnému štýlu a dizajnu interiéru. V súčasnosti určitý pokles minimalistickej estetiky dáva taktiež priestor viac expresívnym dielam. A prostredníctvom nich môžete vytvoriť v interiéri aj želaný kontrast. 

Kam sa hodí: 

Táto varianta inštalácie je pomerne odvážna, no ani ľudia preferujúci konzervatívnejší prístup k zariaďovaniu svojho obydlia sa ho nemusia báť. Napokon, tu vytvárate pravidlá iba Vy sami a môžete sa vydať hľadať nečakané variácie na prvý pohľad nesúrodých prvkov a nachádzať prekvapivé súvislosti, ktoré nebadať na prvý pohľad.  

6. V POZADÍ 

Tento trend sa v posledných rokoch objavuje o niečo intenzívnejšie, ale v skutočnosti to nie je nič nové. Naopak môžeme povedať že je starý ako ľudstvo samo a zaujímavosťou je aj v podobe ktorú si mnohí pamätáme z detstva, kedy sme sa stretávali s veľkoplošnými plagátmi v domácnostiach. Je zaujímavé ako takýto typ obrazového materiálu dokáže pri vhodnom výbere splynúť s prostredím a pritom mu vštepiť charakter. Nemusí ísť nutne o veľkoplošné výjavy ktoré pripomínajú skôr tapetu, zaujme aj nenápadný, no o to viac premyslený doplnok v podobe drobnej maľby. 

Kam sa hodí: 

V tomto prípade nie sme limitovaní veľkosťou. Týmto spôsobom je možné doplniť aj menší interiér a menej výrazné plochy. Nie je úplne nevyhnutné pokryť obrazom celú plochu. Pokojne je možné použiť riešenie, pri ktorom sa do viditeľnej časti interiéru zapája iba časť obrazu a ďalšie časti sú viditeľné iba z určitých uhlov. Práve takýto spôsob umožní jednotlivým prvkom Vášho zariadenia prerásť do jedného organického celku. 

7. DO PRIESTORU 

A nakoniec tu máme trendový a veľmi pútavý spôsob ako sa vyhrať s poéziou nášho príbytku. Nie, obrazy naozaj nie je nutné iba zavesiť na stenu. Zaradenie umeleckého diela viac medzi ostatné viac či menej všedné predmety otvára nové možnosti pre využitie interiérovej estetiky. Obrazy nemusia vystupovať ako samostatné, oddelené jednotky, naopak, takto sa viac začlenia do akýchsi priestorových objektov.

Kam sa hodí: 

I tento prístup má pochopiteľne svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane sa nemusíme zaoberať vešaním obrazov, no zároveň musíte mať k dispozícii priestor kde môžu diela ostať chránené. Pokiaľ ide o veľkosť a štýl, tu je však potrebné veľmi dôkladne zvoliť námet, aby nepútal neprimeranú pozornosť a zároveň aby nepôsobil rušivo a nevytvorili by ste nechtiac dojem neupraveného priestoru. 

#V dnešnom rozhovore ti predstavíme Annu Krížovú, nevšednú umelkyňu, ktorá sa maľbe venuje v podstate celý život a našla v nej slobodu. Založila si vlastný ateliér Chevrette, vystavovala vlastné maľby na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dnes zveľaďuje svoj ateliér pre verejnosť a teší sa stálym zákazníkom.

Aká bola jej cesta k maľbe? A aký štýl tvorby uprednostňuje? Okrem odpovedí na tieto otázky nájdeš v rozhovore aj nevšedné maľby, ktoré si môžeš prezrieť aj na robene.sk! 

Anka, ty sa profesionálnemu predaju obrazov venuješ viac ako 10 rokov. Ako začala tvoje „cesta umelca“?
Maľba sprevádza celý môj život, vlastne si nepamätám, že by to niekedy bolo inak. Chodila som ale na gymnázium a absencia systematického umeleckého vzdelávania na strednej škole ma určitú dobu limitovala. Vysokoškolské štúdium som si však zvolila podľa svojich predstáv a absolvovala som maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Kedy nastal ten zlom, keď si si povedala, že chceš svoje umenie predať aj okoliu?
Po skončení školy som nejaký čas pracovala pre SNG na projekte Digitálna galéria. Bolo to v čase krízy, takže ma tešilo, že sa mi podarilo získať zamestnanie v umeleckej oblasti. Pracovala som ako katalogizátorka a skeneristka. To znamená, že som snímala umelecké diela a podieľala sa na ich zaraďovaní do digitálnej databázy.

Postupne ma to však čoraz väčšmi ťahalo ku kreatívnej činnosti a obchod som naplno rozbehla hneď, ako mi to umožňoval príjem z predaja.

Aký štýl maľby a farieb vo svojej tvorbe vnímaš ako najprirodzenejší či najpoužívanejší?
Moja práca sa pohybuje v rozsahu od viac realistických, obvykle prírodných námetov, po expresívnejšie, abstraktnejšie obrazy. Je to však rôzne. Jediný žáner, ktorému sa venujem len výnimočne, je portrét.

Najčastejšie však pracujem v určitých cykloch, sériách, ktoré obsahujú približne 5 až 10 výstupov a potom sa posuniem k ďalšej téme. Obvykle ma práve po sústredených detailnejších obrazoch viac bavia uvoľnené dynamickejšie veci. Komornejšie obrázky zasa striedajú veľkorysé formáty až do veľkosti dvoch metrov.

Čo sa technológie týka, kedysi som preferovala klasickú olejomaľbu, ale pred piatimi rokmi som sa jej kvôli tehotenstvu musela vzdať. Odvtedy pracujem prevažne s akrylom, občas robím akvarely či kresbové techniky. Pokiaľ ide o farebnosť, ťažko to definovať, tiež sa to prirodzene strieda. Myslím si však, že nemám úplne jasnú, prežiarenú paletu. Požívam skôr prírodnejšie odtiene a nebojím sa kontrastu (úsmev).

Existuje niečo, čo ťa pri maľovaní inšpiruje?
Úplne sa zhodujem s názorom, že inšpirácia je všade, v najbanálnejších predmetoch či situáciách. Na mne je len tá príjemná starosť, čiže objaviť to najzaujímavejšie a následne to celé vyskladať dokopy, dať celku zmysel, súlad (úsmev).

Mám skôr problém stihnúť všetko, čo si vymyslím, kým nevyčerpám k danej téme chuť a tvorivý náboj. Dá sa však povedať, že pre mňa je najväčšou srdcovkou krajina vo všetkých podobách. Čerpám tu nielen inšpiráciu, ale nachádzam tu tiež rovnováhu, ktorú chcem preniesť na plátna.

Tvoje obrazy z kolekcie Farebné svety vnímam ako abstraktné. Preciťuješ to ako autorka podobne, alebo aj v týchto obrazoch naopak vidíš jasný odkaz, ktorý by si mal príjmateľ zo spleti farieb odniesť?
Výborný postreh. To je téma, s ktorou som rada pracovala už počas štúdia. Hranice reality a zobrazovania. Práve o tomto sú tieto obrazy a nasledovať ich bude séria „Terra incognita“, na ktorej pracujem v súčasnosti. Tam bude abstraktných prvkov ešte o čosi viac.

Rada sa pohybujem na hranici abstrakcie a realistického zobrazenia, potom je na divákovi, ako s obrazom naloží. Je prirodzené, že aj v abstrakcii, teda nekonkrétnom zobrazení, môžeme vidieť priame odkazy na hmotný svet a realistické stvárnenie zase býva najlepšie, keď umožňuje človeku vidieť v ňom čosi viac, nepokochať iba oči, ale aj myseľ.

Ktorý obraz považuješ za svoj najcennejší?
Pre mňa sú najcennejšie dielka mojej dcérky. Už mám obrovskú zbierku najrôznejších kresbičiek. Občas, keď potrebujem aspoň päť minút sústredene pracovať, ju poprosím, aby mi „dokončila“ niečo, čo mám práve rozmaľované.

Obvykle ma týchto päť minút stojí následne mnoho hodín prerábania, ale už sa mi stalo, že som si takéto dielko nakoniec odložila pre seba. Čo sa mojich vecí týka, mám samozrejme svojich obľúbencov, no cítim, že moja cesta s obrazom sa po domaľovaní skončí. Obraz si hľadá ten správny domov a ja zasa nové podnety a inšpiráciu.

Zúčastnila si sa so svojou tvorbou aj nejakých výstav či podujatí?
Vystavovala som viackrát na Slovensku aj v zahraničí, v rámci Európy. Momentálne sa však výstavnej činnosti trochu vyhýbam, keďže umelecká výstava by mala byť svojbytné komplexné dielo, čo si logicky vyžaduje veľmi veľa času a energie. V tomto ohľade je výbornou možnosťou prezentácia na internete, ktorý zároveň všetkým nadaným ľuďom bez rozdielu umožňuje predstaviť svoju tvorbu.

Maľuješ aj na objednávku? Ak áno, s akou najzaujímavejšou žiadosťou si sa stretla?
Občas áno, záleží od predstáv zákazníka. Zaujímavé je, že keď sa predá nejaký obraz, často mi napíše iný zákazník, či už obraz skutočne nemám a ak sa predal, či by som mohla namaľovať rovnaký. To žiaľ nejde, chcem, aby bol každý kus originálny. Viem sa však prípadne dohodnúť na rozmere a štýle obrazu, to nie je problém.

Zdobia aj tvoj príbytok tvoje vlastné diela, alebo sa naopak radšej obklopuješ tvorbou iných?
Zatiaľ u nás okrem dcérkiných obrázkov veru nevisí ani jeden. Prerábame starší dom, ktorého súčasťou bude aj môj ateliér, uvidíme, sama som zvedavá, ako to bude nakoniec vyzerať

Asi by som sa ale dlhodobo neobklopovala ani svojou tvorbou, ani obrazmi iných maliarov, a to najmä v prostredí ateliéru, aby ma opakovane nezahlcovali rovnaké vizuálne podnety a neprenášala som ich podvedome do nových vecí. Dúfam, že už v lete budeme fungovať v dôstojných priestoroch, ktoré by mohli navštíviť aj zákazníci.

Ako vyzerá proces maľovania? Uprednostňuješ ticho a ateliér, alebo si naopak radšej sadneš do prírody a následne maľuješ?
Aj po tejto stránke to striedam, niekedy pracujem doma pri hudbe, pri maľovaní tiež veľmi rada počúvam dokumenty. Niekedy ma to ťahá viac von, dlhá samota mi obvykle nevyhovuje. Uprostred mesta by som ale asi nemaľovala tak rada. No prácu priamo v plenéri, pokiaľ ide o prírodne námety, považujem za nenahraditeľnú.

Čo pri svojej každodennej práci vnímaš ako akýsi príjemný moment umelca, keď si vravíš, áno, som rada, že môžem maľovať. Spomínaš si na nejaký takýto okamih či zážitok?
Najlepšia je sloboda. Voľnosť, možnosť rozhodnúť sa, ako naložím so svojím časom. A možnosť pracovať kreatívne. Nie je to ale samozrejme také ružové, často pracujem až do noci, aby som postíhala všetko, čo potrebujem. Práca maliara je v skutočnosti veľmi rôznorodá, samotnému maľovaniu však venujem maximálne 20 percent času.

Zvyšný čas tvorí technologická príprava, fotenie a následná úprava fotiek, správa webov, komunikácia so zákazníkmi, administratíva, propagácia a podobne. Iste, najviac ma baví samotná tvorba, ale rada tiež komunikujem s ľuďmi, veľmi ma teší ich spokojnosť, často ma kontaktujú aj po dlhšom čase a vracajú sa ku mne. To je asi najväčšie ocenenie (úsmev).

Máš v rámci svojej tvorby nejaké plány, ktoré chceš v budúcnosti zrealizovať?
V súčasnosti dokončujem sériu malieb, to znamená že ma čaká nová a túto fázu mám najradšej, nabíja ma to energiou, očakávaním. Už dlhšie mám v pláne urobiť cyklus malieb zo Slovenského raja priamo v plenéri, tak si držím palce, aby to v lete vyšlo podľa predstáv. Z dlhodobého hľadiska by som rada rozšírila obchod mimo Slovenska a Česka, kde predávam najčastejšie.

Vraj sú to tie najzásadnejšie otázky pri procese maľby – a ako to už býva, odpovedať sa nedá ľahko ani jednoznačne. No v tomto článku sa s Vami rada podelím o to, ako postupujem ja.

Počuli ste už o fóbii z čistého plátna? Je to pocit, pri ktorom človek nechce narušiť čisté biele plátno. V skutočnosti sa dostavuje obvykle vtedy, keď je autor neistý a má strach, aby niečo nepokazil.

Rovnako zásadnou otázkou je – ako budem vedieť či je obraz hotový. A opäť pritom ide o viac-menej intuitívne rozhodnutie – na racionálnom základe 😀 Podstatné totiž nie je iba to, ako to vidí autor, ale aj to, komu je obraz určený. Vždy treba zvážiť aká miera detailov je tá správna, aby obraz nebol nejasný a nevyzeral nedokončene a zároveň nepôsobil uťahane a poskytoval divákovi stále dostatok priestoru pre dokončenie obrazu prostredníctvom mysle. V tomto prípade obvykle skúsenosť hovorí, že čím viac opráv, tým viac nedokonalostí sa ukáže. Neznamená to však, že jednoduché kompozície si nevyžadujú skúsenú ruku i oko.

Aby som Vám ukázala ako pri práci postupujem, nafotila som niekoľko fáz pri tvorbe obrazu, ktorý pred časom pribudol do mojej galérie.

1. Podmaľba – podklad, ja osobne naň využívam zbytky farieb z maľby iných obrazov – nechcem ich totiž zbytočne vylievať do odpadu. Pri tomto obraze som mala jasnú predstavu do čoho idem, a tak sa stačilo približne držať zvolenej farebnej palety.

2. Vyplnenie plochy plátna základnou škálou farieb. V tejto fáze postupne zapĺňam celú plochu farbou – veľmi ma hnevá, keď je na niektorých častiach plátna nerovnomerná, slabá vrstva, cez ktorú by presvitalo plátno – ak to nie je vyložene zámer, pripadá mi to dosť neprofesionálne.

3. Rozdelenie plochy na základné zóny. V tomto prípade si viem predstaviť dokončený obraz a tak si plochu plátna rozdelím na tri základné časti, ktoré ale musia zostať čo najviac prepojené a nadväzovať na seba.

4. Budovanie kompozície, vznikajú prvé konkrétne obrysy objektov. Na tomto plátne toho nebude veľa a tak postupujem relatívne rýchlo. Stále sa držím vybranej palety.

5. Vrstvenie, ukladanie farebných vrstiev a budovanie celku prostredníctvom farebných a lineárnych hodnôt. Na obraze vznikajú prvé zaujímavejšie štruktúry ktoré budú tvoriť centrálne body obrazu.

6. Budovanie celku. Dôkladnejšie sa zameriavam na pozadie, ukladám na seba jemné lazúrnejšie vrstvy farieb a postupujem ku okrajom obrazu.

7. Vykreslenie konkrétnych prvkov – maľujem obrysy stromov. Kdeže námetom je prírodná scenéria – stromy vynárajúce sa z hmlistého oparu, ktoré sa zároveň jemne zrkadlia na hladine. Nasleduje niekoľko rýchlejších jasných ťahov.

8. Dokončovanie pozadia – teraz je na to posledná príležitosť. Keď vybudujem popredie obrazu, práca s pozadím už bude veľmi neefektívna a nebude pôsobiť prirodzene.

9. Ďalšie detaily, pomaly dokončujem každú plôšku, sústredím sa na celok. Snažím sa venovať celej kompozícii rovnomerne. Konkrétne realistické prvky už cielene vykresľujem.

10. Posledné farebné lazúry a detaily. Je to tu – ideme do finále. A ide to už veľmi rýchlo. Na okrajoch obrazu pridávam niekoľko vrstiev lazúr a ďalších detailov, ktoré uzavrú celok.

V tomto článku sa pozrieme bližšie na symboliku farieb, ktoré často ako farby ani vnímané nie sú. Reč je o takzvaných achromatických farbách. Jedná sa o odtiene bez chromatickej sýtosti – bielu, čiernu a všetky lomené odtiene sivej. Sú to vlastne neutrálne odtiene, ktoré sa nachádzajú mimo chromatického spektra. To, že tieto odtiene ale vôbec nemusia byť nudné si ukážeme v nasledujúcich príkladoch.

BIELA

Vlastnosti a symbolika: 

Biela sa v rámci nášho kultúrneho kontextu obvykle spája s pozitívnymi vlastnosťami, s čistotou, nevinnosťou, dobrom a vierou. Jej podstata primárne nadväzuje na svetlo a reprezentuje dokonalosť. V tomto ohľade biela symbolizuje vysoké hodnoty a ideály. Často tiež predstavuje mier a pokoj. Vizuálna hodnota tejto farby je však tiež spájaná s chladom a sterilitou. Biela sa často využíva v technológiách a aj priestoroch, ktoré demonštrujú čistotu a priamočiarosť.

V interiéri: 

Všimli ste si niekedy, ako krásne sa k bielej hodia prírodné materiály? Biela nádherne podtrhuje rozličnú farebnú či materiálovú paletu, je tu ale veľmi podstatné či sa pohybujeme v odtieňoch teplej alebo studenej škály. Chladnejší valér pekne dopĺňajú kovové materiály, hladké a lesklé plochy. Naopak, teplejšie varianty sa lepšie kombinujú s mäkkými, hrejivými a viac štruktúrovanými materiálmi. V kombinácii s chromatickými farbami im dodáva svetlosť a intenzitu. Hoci sa biela nepokladá za najpraktickejšiu variantu v každom type obydlia, napriek tomu má svoju nezastupiteľnú úlohu a rozmanité možnosti využitia.

ČIERNA

Vlastnosti a symbolika: 

Čierna je obvykle vnímaná ako najtmavšia farba a symbolizuje noc, tmu či zlo a strach. Táto farba je spojená s mocou, eleganciou, ale tiež smrťou a tajomnom. Zvyčajne má však negatívnu konotáciu. Je to súčasne záhadná farba spojená so strachom a neznámom. Čierna však, pokiaľ ide o farebné asociácie, reprezentuje tiež silu, energiu a autoritu. Považuje sa aj za veľmi formálnu a elegantnú a je tiež farbou prestíže.

V interiéri: 

Čierna je v interiéri veľmi významným, no zložito kombinovateľným komponentom. To však závisí od funkcie interiéru, účelu jeho využitia a tiež kombinácií s materiálovými a tvarovými hodnotami interiéru. Použitie vhodného množstva je v tomto prípade úplne kľúčové. Použiť čiernu ako hlavnú farbu v bežnom interiéri určite nie je najvhodnejšie, ale ako doplnková farba je to často dobrý výber. Dokáže navodzovať pocity perspektívy a hĺbky, ale čierne pozadie môže súčasne znižovať čitateľnosť prvkov. Čierna tiež dobre kontrastuje s jasnými farbami. Aj pri tejto farbe preto mimoriadne vynikajú rozličné štruktúry a vzory. Je tiež vhodné zvážiť povrchové kvality a vlastnosti tejto farby – kým lesklé materiály dokážu navodiť určitú eleganciu, matné pohlcujú svetlo v miestnosti ešte viac a lepšie vyniknú na doplnkoch či v priestranných interiéroch.

SIVÁ

Vlastnosti a symbolika: 

Z hľadiska psychológie farieb je sivá farbou kompromisu, keďže lavíruje medzi dvoma veľkými kontrastmi – čiernou a bielou. Reprezentuje tak prioritne vlastnosti ako nerozhodnosť, pasivitu, neutrálnosť, nestrannosť. Šedá je obvykle vnímaná ako nepohyblivá, pevná a stabilná, vytvára pocit pokoja a vyrovnanosti. Táto farba je tlmená, tichá a rezervovaná, najčastejšie nestimulujúca. Je to neutrálna farba, ktorá sa všeobecne – aj keď trochu nezaslúžene – pokladá za nevýraznú. Niekedy je taktiež vnímaná ako odtieň spájaný s nerozhodnosťou či smútkom. Môže to však byť veľmi sofistikovaná farba. Ako v prípade bielej aj čiernej aj tu poznáme množstvo odtieňov v teplejších – napríklad mierne hnedých variantách a tiež studenú modrastú paletu.

V interiéri: 

Všeobecne sa sivé odtiene dobre vynímajú v interiéroch, ktoré majú konzervatívny alebo pracovný charakter, kde sú kľúčové formality a profesionalita. Ale táto farba môže byť rovnako užitočná snáď vo všetkých typoch priestorov. Pekne dopĺňa pestré farby, no zároveň bezproblémovo navodzuje moderný ráz interiéru. Dôležité je ale pamätať si, že sivá paleta obvykle potláča vizuálne pôsobenie tvarov a farieb. Svojimi vlastnosťami obvykle vytvára špecificky jemné nuansy a kontrasty kombinácií, ktoré pri vhodnom výbere tých správnych odtieňov pôsobia rovnako vkusne ako i inšpiratívne.

ACHROMATICKÉ KOMBINÁCIE

Na prvý dojem by sa mohlo zdať, že kombinovanie neutrálnych farieb mnoho možností neprinesie, no široký valér týchto odtieňov v skutočnosti ponúka nemálo inšpiratívnych variácií. Kombinácie vyskladané z týchto troch farieb-nefarieb dokážu pôsobiť vkusne a elegantne, no môžu byť zároveň trochu tvrdé. Nezaškodí preto, doplniť ich pomocou rozličných vzorov, štruktúr či materiálov a dodať im i tak trochu hravosti a nenútenosti. Nie je to kombinácia, ktorú bežne vídame v prírode, no aj preto ju dokážu vhodne vyvážiť doplnky prírodného pôvodu. Spojenie takýchto odtieňov však spravidla navodzuje pocit určitej elegancie a pri troche snahy tiež množstvo kreatívnych momentov.

Dúfam, že Vás článok potešil, prípadne priniesol aj trocha inšpirácie.

ZDROJE: 

súkromný archív

http://www.color-wheel-pro.com/color-meaning.html

https://www.smashingmagazine.com/2010/01/color-theory-for-designers-part-1-the-meaning-of-color/

Chromatic and Achromatic Colors

Bartko: Farba a jej použitie. 2004.

Fotografie sú zverejnené so súhlasom majiteľov.

Je známe, že inak sa s farbami pracuje v oblasti obchodu, inak sú používané v rozličných typoch interiérov, inak sa tiež chápu v rámci odlišných kultúr. Akých zásad sa držať aby plnili účel a čoho sa radšej vyvarovať? Blizšie sa na to pozrieme v nasledujucom článku.

ČERVENÁ

Vlastnosti a symbolika:  Červená má najdlhšiu vlnovú dĺžkou. Odtiene tejto farby sú všeobecne pokladané za najteplejšie, no aj v tomto prípade poznáme studené varianty. Táto farba obvykle evokuje silu, vášeň a energiu, ale tiež napätie a agresiu. Súvisí so zvyšovaním tepovej frekvencie a  podnecuje aktivitu. Dokáže tiež prispieť k zvyšovaniu hladiny adrenalínu a znižuje tak pocit únavy.

V interiéri: pokiaľ chcete upútať pozornosť, červená je vhodnou voľbou. Táto farba totiž dokáže dodať interiéru želanú dynamiku. Na menších predmetoch pôsobí zaujímavo a pútavo, no na veľkých plochách môže vyvolať u ľudí nepokoj, či podráždenie. Obvykle sa používa najmä v priestoroch, v ktorých prebiehajú spoločenké aktivity, menej na miestach určených na oddych. Čo je však pri používaní tejto farby nevyhnutné zvážiť- je množstvo a kontrast s inými farebnými odtieňmi. Ak už použijete aj väčšie plochy červenej, vhodne ju doplní šedá, či béžová, alebo lomené odtiene v podobnej farebnej škále.

RUŽOVÁ

Vlastnosti a symbolika: ružová predstavuje pokoj, pohodu, bezpečie, teplo, lásku ale i sexualitu. Na druhej strane navodzuje aj pocit zraniteľnosti a slabosti . Napriek tomu je ružová zároveň psychologicky silná farba. Jej účinky sú však prevažne pozitívne, upokojujúce a je vnímaná ako neohrozujúca farba. Je tiež spojená s nádejou, optimizmom a láskavosťou. Ružová je tiež obvykle spojená s detstvom a nevinnosťou.

V interiéri: Už dávno neplatí že s týmto odtieňom sa stretávame iba v detských izbách. Pri ružovej farbe je zásadné ako si poradíme s jej doplnením a to nie len farebným. Pokiaľ ide o farby, vhodné je kombinovať ju s odtieňmi, ktoré si nevyžadujú takú pozornosť. Tiež je dôležité sa zamerať na tvarový a materiálovú súlad. Zaujímavý kontrast s touto farbou v interiéri vytvárajú hranaté tvary a prírodné materiály. Pozor však treba dávať na to, že hoci je tento odtieň fyzicky upokojujúci, príliš veľa ružovej však na našu psychiku paradoxne pôsobí vyčerpávajúco.

ORANŽOVÁ 

Vlastnosti a symbolika: Oranžová je typicky teplá farba, obvykle spájaná so slnkom a obdobím jesene. Najčastejšie je vnímaná ako symbol energie, šťastia, radosti, ale reprezentuje tiež kreativitu. Často navoduje dojem tepla, bezpečia no i zmyselnosti, vášne a zábavy. Na druhej strane tiež môže vyvolávať pocity ľahostajnosti a nezrelosti. Pokiaľ sa človek rád obklopuje väčším množstvom tejto farby, naznačuje to tiež určitú ľahkomyseľnosť a neochotu zaoberať sa vážnymi témami.

V interiéri: vo všeobecnosti platí, že výrazné žiarivé odtiene najčastejšie kombinujeme s viac neutrálnymi tónmi. No výrazne tmavým odtieňom či čiernej na väčších lochách je predsa lepšie sa vyhnúť. Žiarivo oranžovú lepšie dopĺňajú odtiene šedej, ktoré ju dokážu do určitej miery uzemniť, prípadne jej svedčí jej doplnková (komplementárna) farba modrá. V tomto prípade sa však jedná o silný kontrast, takže ak sa chceme vyhnúť rušivému dojmu, lepšie je použiť ho iba v jemných akcentoch.

ŽLTÁ 

Vlastnosti a symbolika: Vlnová dĺžka žltej farby je pomerne dlhá a pre naše oko mimoriadne stimulujúca. Patrí k psychologicky najsilnejším farbám. Žltá farba je obvykle vnímaná ako pozitívna, navodzuje pocit radosti, bezpečia a tepla, obvykle zlepšuje náladu. No má aj druhú stránku, v prírode má často za úlohu upozorniť, poprípade odstrašiť. Vo všeobecnosti však reprezentuje pozitívne vlastnosti ako: optimizmus, sebavedomie, sebaúctu, emocionálnu silu, priateľskosť, či kreativitu. K menej pozitívnym vlastnostiam tu radíme iracionalitu, strach, emocionálnu nevyrovnanosť až depresiu a úzkosť.

V interiéri: táto farba sa obvykle používa v priestoroch, kde sa pohybujú deti, no zaujímavé je, že sa často používa aj ako farba reprezentujúca svet technológií. I tu je potrebné zvážiť jej množstvo a intenzitu, každá varianta tohto odtieňa má totiž svoje špcifiká. Napríklad jemnejšie pastelové odtiene dokážu priestor presvetliť a pôsobia viac upokojujúco ako výraznejšie odtiene. Tie síce reprezentujú optimiznus, no na veľkej ploche môžu pôsobiť aj vyčerpávajúco. Opäť však záleží od podmienok a kontextu. Ak sa táto farba zvolí správne, dokáže zmierňovať depresiu, dodávať energiu a vyvolať dobrú náladu. Často však tento efekt dokážu navodiť aj menšie doplnky.

ZELENÁ 

Vlastnosti a symbolika: Je prirodzené, že táto farba súvisí predovšetkým s prírodou, najmä obdobím jari. Je chápaná ako symbol nového života, zrodenia a ekológie. Kedže pozostáva z kombinácie modrej so žltou reprezentuje ako aktivitu, tak aj stabilitu. Je akýmsi symbolom harmónie a vyváženosti. Na druhej strane sa však paradoxne spája s financiami, ambíciami a bohatstvom. Obvykle však na ľudskú myseľ pôsobí upokojujúco, znižuje podráždenosť, únavu, uvoľňuje, prináša odpočinok a regeneráciu síl. Ako pri všekých farbách aj tu veľmi záleží od konkrétneho odtieňa v určitom prostredí.

V interiéri: výrazne pozitívne účinky zelenej sa prirodzene využívajú aj pri zariaďovaní interiéru. Je známe, že táto farba má upokojujúci účinok na ľudské oko a navodzuje dojem spojenia s prírodou. Tento účinok je často vídať nielen v domácnostiach, ale prirodzene aj v pracovnom prostredí, či v školách. Obvykle je vhodné túto farbu dolaďovať s prírodnými odtieňmi hnedej, béžovej, ale aj s bielou. Pekne sa dopĺňa tiež so zlatou. Naopak, ak chceme vytvoriť aj určitý kontrast, je vhodné siahnuť po červených doplnkoch. Ako aj pri ladení iných farieb, aj tu platí, že studenšie odtiene sa krásne dopĺňajú so studenšími tónmi červenej. Naopak k teplým zeleným farbách prirodzene ladí paleta teplejších odtieňov.

MODRÁ

Vlastnosti a symbolika: Modrá je taktiež odtieň, s ktorým sa v prírode bežne stretávame. Táto farba neba dokáže byť nepochybne upokojujúca aj oslobodzujúca. Predstavuje slobodu, pokoj, spoľahlivosť i stabilitu. Je farbou pokoja, voľnosti, ale vyjadruje aj citlivosť a jemnosť. Je taktiež symbolom inteligencie a duchovných hodnôt, vernosti, viery a tradície. Väčšina odtieňov pôsobí chladne a navoduje pocit pokoja a ticha. K pozitívnym účinkom na ľudské telo patrí i znižovanie krvného tlaku, pulzu, intenzity dýchania a vnímania bolesti.

V interiéri: Odtiene modrej sa v interiéri využívajú aj preto, že dokážu navodiť pocit bezpečia. Okrem toho, táto farba patrí u oboch pohlaví k najobľúbenejším. Kombinovať ju nie je také náročné ako pri výrazných teplých odtieňoch, no aj tu sa treba držať niekoľkých osvedčených zásad. Väčšinu modrých odtieňov ideálne dopĺňa svetlá jemná paleta, zložená z béžových, krémových a šedých odtieňov. Príjemne ju podčiarkujú aj tmavšie odtieňe tmavohnedej. Vo všeobecnosti platí, že svetlé odtiene modrej vytvárajú v interiéri pocit priestoru, tmavšie zase umocňujú dojem hĺbky, majestátnosti a pekne dotvárajú veľkorysejší priestor.

FIALOVÁ

Vlastnosti a symbolika: Fialová vzniká zmiešaním modrej a červenej, no netreba zabúdať že tiež bielej farby. Vďaka tejto kombinácii je považovaná za posvätnú, magickú a drahocennú. Fialová je symbolom duchovnosti, luxusu, rozporuplnou farbou jemnosti aj sily. V prírode sa vyskytuje vzácnejšie, najmä na väčších plochách ju nevídať až tak často. Jej účinky môže byť upokojujúce- v prípade že dominantnou zložkou konkrétneho odtieňa je modrá, ale aj podnecujúce, pokiaľ prevláda zase červená. Je to farba  túžby, ilúzie, luxusu, kreativity i mystiky, ale je tiež pokladaná za melancholickú, vážnu a konzervatívnu.

V interiéri: Použitie fialovej v interiérovom dizajne má nepochybne svoje miesto. Poukazuje na eleganciu, navodzuje luxusný efekt a pocit sofistikovanosti. Kombinovanie fialovej však patrí k náročnejším úlohám. V tomto prípade je namieste dobre zvážiť množstvo tejto farby. U mnohých ľudí totiž navodzuje rozporuplné pocity. Hoci je táto farba dôstojná a majestátna, v nevhodnej kombinácii pôsobí tiež strnulo a nadradene a na väčších plochách aj stiesňujúco. Pri menších doplnkoch naopak prináša zároveň dojem pokoja i elegancie.

ZDROJE: 

Súkromný archív

http://www.colour-affects.co.uk/psychological-properties-of-colours

https://www.pexels.com/

https://pixabay.com/sk/

https://unsplash.com/

Hyperrealistická, či temer abstraktná, monochromatická alebo prekypujúca farbami, kompozične jednotná alebo dynamická, veľkorozmerná či komornejšia… krajina ako maliarsky žáner ponúka nespočetné možnosti a je stále vďačnou súčasťou mnohých príbytkov. V tomto článku sa na ňu zameriame trochu bližšie a ukážeme si, ako sa dá obľúbený námet zakomponovať do rozličných druhov interiérov.

Keďže štýlov, podľa ktorých si zariaďujeme svoje bývanie je množstvo a navyše sa často prelínajú, v tomto článku sa zameriame skôr na vybrané základné kategórie, s ktorými sa najčastejšie stretávame v našich končinách. Takže poďme na to:

1 JEDNODUCHO MINIMALISTICKY

Áno, v súčasnosti tak často spomínaný, že sa môže zdať, že tomuto štýlu už pomaly dochádza dych. Jednoduchosť však nemusí nudiť ani omrzieť.

Ak vám prekáža neporiadok či preplnenosť, preferujete svetlosť, vzdušnosť a čisté línie, tento štýl je vhodný práve pre Vás.

Z hľadiska umeleckých doplnkov sa sem hodia jednoducho a ladne pôsobiace kúsky, pri obrazoch v minimalizme vídame paradoxne často rozmernejšie prevedenie. Ak sa použije rám – tak najlepšie veľmi jednoduchý, iba podčiarkujúci charakter diela. Rozhodujúca je tiež správna inštalácia.

TIP:  uprednostnite kvalitu pred kvantitou – skúste sa inšpirovať v predajniach s umeleckými predmetmi či galériách.

2 TROCHU INAK – INDUSTRIÁLNE

V tejto kategórii vyznieva krajina nečakane, možno až kontrastne, no práve tu môže vniesť neobvyklú sviežosť a dynamiku. Čisté, funkčné, jednoduché a otvorené priestory vyžadujú istú mieru kontrastu – a to je miesto ako stvorené pre umenie.

Spojenie lesku a štruktúr štýlovo čistého prostredia, kde pri kove, tehle či betóne vynikajú jednoduché umelecké artefakty osviežujúce celkový dojem.

Tento druh interiérov unesie o niečo viac kompozične a výrazovo odvážne kúsky, ideálne sem zapadne nerušivá, no odvážnejšia farebnosť. Strohé línie môžu pokojne ozvláštniť surovejšia výrazná štruktúra.

TIP: zaujímavé je nechať vyznieť pôvodnú tvár stavby, doplnky v príbytkoch tohto štýlu môžu vzniknúť aj z nepotrebných stavebných či technických materiálov, no keď si sami na ich zhotovenie netrúfate, ideálne je dať si zhotoviť originálny kúsok namieru.

3 PROVINČNE V KAŽDOM KÚTE

Či už bývate v domčeku na dedine alebo v rušnom centre mesta, tento prístup k zariadeniu interiéru Vám môže pomôcť pretvoriť obydlie na hrejivý domov.

Teplé farby, dekorácie, dôraz na detail, jemnosť, textílie či vzory, nič nepokazí ani prítomnosť kvetín či prírodných prvkov. Pri tomto zariadení sa zamerajte s ešte väčším dôrazom na detaily.

Krok vedľa nespravíte ani keď zapojíte prvky juhofrancúzskeho tzv. provensalského štýlu, no v súčasnosti patrí k veľmi sympatickým trendom aj návrat k nášmu vidieku. Jeho zakomponovanie umožní mimoriadne vďačnú rovnováhu vkusu a úcty k tradíciám.

TIP: nebojte sa kombinovať nové so starým, možno sa pár zaujímavých drobností nájde aj kdesi na povale, zabudnutých v pivnici či na dne skrine.

4 NADČASOVÁ KLASIKA

Pre zmenu tu máme štýl interiéru, ktorého doménou je snaha ponechať si svoju tvár bez ohľadu na rýchlo sa meniace módne trendy či nálady svojich obyvateľov.

Určite nebude chybou otvoriť sa nadčasovej elegancii a jednoduchému pôvabu. Voľnosť priestoru, o ktorú sa tu usilujeme podmieňuje vytvorenie rovnováhy a harmónie.

Vyberať môžete zo širokej škály foriem, štruktúr a rukopisov v najrôznejších farebných kombináciách. Zamerajte sa na kompozičné vyváženie a pôvab detailov, ktorý sa naplno ukáže najmä pri bližšom a premyslenom pohľade.

TIP: ak chcete do svojho domova priniesť tú správnu dávku elegancie, harmónie a vkusu, rozhodne stavte na dobre premyslený výber, čo najviac vecí by malo pôsobiť neutrálne a uniesť aj prípadnú zmenu ostatných bytových doplnkov.

5 VŠADE DOBRE, V PRÍRODE NAJLEPŠIE

Určite v mnohých z nás sa skrývajú úprimní nadšenci krajinných scenérií aj spôsobu života spätého s prírodou.

Tento postup je priamou cestou, ako si zútulniť prostredie, ktoré je uzavreté, no kde trávime množstvo času. Vyznačuje sa prevahou prírodných materiálov a ak sa v takomto prostredí cítite najlepšie, pravdepodobne Vám bude vyhovovať práve tento typ interiérov.

Pokojne si zahaľte svoj domov do zemitých farieb, no netreba sa báť ani jasnejších kombinácii, na rozdiel od vidieckeho štýlu tu lepšie zahrajú surové, nepracované a neuhladené materiály.

TIP: ak chcete Váš domov ozvláštniť a zároveň si pripomenúť pekné chvíle, stačí nájsť miesto pre drobnosti, ktoré nás očarili na prechádzke po prírode .

6 KREATIVITA BEZ HRANÍC

Čo tak sa pokúsiť o vlastné – skutočne štýlové zariadenie, ktoré bude do bodky reprezentovať osobnosti svojich obyvateľov?

Nebojte sa experimentovať, skúšať. Môžeme pokojne využívať nečakané kombinácie farieb a materiálov, byť odvážny, inovatívny. Určite vymyslite niečo nečakané, s nápadom, vytvorte vlastný štýl, v ktorom sa nebudete báť popustiť uzdu svojej fantázii.

Hodiť by sa mohli aj základné koloristické a tvarové vizuálne východiská, ktoré ponúkajú rozličné variácie. Otvárajú možnosti vedúce k viac abstraktnému výsledku, založenému na základných výrazových prostriedkoch maľby, čo sa prejavuje na kompozícii, kontraste, farebnosti a voľnosti rukopisu.

TIP: kreativite sa medze nekladú, neriaďte sa tým, čo sa páči iným, tam, kde ste doma Vy. Obklopte sa vecami, ktoré vyhovujú Vám, môžete použiť to, čo je pre Vás skutočne charakteristické, napríklad niečo z Vašich koníčkov či pamiatok z ciest.

7 VEČNÉ RETRO

Pokiaľ je Vám blízka tradícia overená vekom, nie je nutné sa riadiť akýmkoľvek módnym štýlom. Všade naokolo je možné nájsť originálne inšpirácie.

Zamerajte sa cielene na vzory, zdobenosť, nebojte sa ornamentov a farebných kombinácií, štruktúr a textúr. Pri tomto type zariadenia je rovnako dôležité sa orientovať na detaily.

Ako vhodná a nerušivá sa používa väčšia, no stále pomerne popisná škála farieb na menšom formáte na dosiahnutie pokojnejšej atmosféry. Snažte sa zbytočne nevytvárať štýlové kontrasty, skôr vkusne dopĺňať tradičné artefakty, vytvoriť dokonalé súznenie starého v novom.

TIP: skvelým tipom na dobrodružnú výpravu za plnohodnotnými interierovými doplnkami môže byť aj bazár či blšie trhy.

Nech už je Váš vysnívaný štýl bývania akýkoľvek, investujte svoju námahu do hľadania originality a nadčasovosti, ktorá Vás upúta a túto pozornosť si zaslúžene udrží na dlhý čas.

Aký štýl by ste si vybrali Vy?